reklama

I.Financovanie školstva

A) Financovanie. Zavedenie financovania škol na žiaka (voucher system) by malo zohladniť aj kvalitu vzdelania. Inak sa zo strany škôl tvorí záujem o kvantitu bez motivácie na kvalitu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Ak sa napr. na strednej škole výrazne zlepšia / zhoršia výsledky študentov v porovnaní s posledným meraným testom vo vybraných predmetoch na ZŠ napr. o 15 %, škola získa na žiaka viac / menej peňazí. Ani rebríček škôl neodzrkadľuje kvalitu vzdelávania: škola so slabšími absolútnymi výsledkami, v ktorej sa študenti zlepšili v porovnaní so ZŠ, je lepšia ako škola s lepšími absolútnymi výsledkami, v ktorej sa študenti zhoršili. Alebo možno ako efektívne minimum (minimálne množstvo efektívnych, prioritných zásahov) uplatniť index školy, ktorý by porovnával úroveň žiakov na vstupe do školy a na výstupe zo školy, a škola ktorá by mala index napr. -10 %, by dostala menej peňazí na žiaka. Ďalšou možnosťou by mohlo byť zvýhodnenie škôl, ktoré vyučujú viac a kvalitne matematiku, fyziku, chémiu (náročnejšie predmety strategické pre národné hospodárstvo). Ak niekto argumentuje, že spravodlivý je princíp "rovnaká suma na žiaka", potom možno spochybniť aj (ne)spravodlivosť rôznosti príjmu či rôznych súm zaplatených daní... Nejde o znevýhodnenie skupiny študentov, ide o donútenie zlých škôl, aby nešli cestou populizmu na úkor kvality vzdelania. Nepokladám za nespravodlivé, ak zlá škola dostane menej peňazí. Zástancovia liberalizmu a ľudia, ktorí v školstve nikdy nepracovali (na žiadnu oblasť niet toľko odborníkov ako na školstvo) budú namietať. Avšak ani konkurencia nevygeneruje kvalitu tam, kde je dopyt nie po kvalite, ale formalite. Zástancom čistého liberalizmu by som pripomenul slová Miltona Friedmana: "Spoločnosť nemôže mať ani čisto direktívne, ani čisto trhové hospodárstvo, či už ako ideál alebo v praxi". Dovolím si napísať pre liberálov kacírsku myšlienku, že príčinou kvality a úspešnej ekonomiky vôbec nie je princíp konkurencie, ale kultúra. Konkurencia má význam len vtedy a len do tej miery, do akej učí ľudí kultúrnemu správaniu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Voucher by mal byť poukázaný na vzdelanie, myšlienku, nie iba na školu. Mohol by sa napríklad aplikovať na jeden predmet (úzko špecializovaný odbor, externý odborník, vzdelávanie cez internet ) v palete ponuky prekračujúcej možnosti školy. Vzdelanie nerovná sa iba škola.

Peniaze treba prednostne dávať do softwaru (myšlienka, nápad, vzdelanie, metodika, tvorba metodolgicky kvalitných a efektívnych učebných materiálov), nie iba hardwaru (vybavenie,drahé počítače, telocvične…)

B) Odmeňovanie. Zvýšiť platy učiteťom o 50 % alebo aspoň na úroveň priemernej mzdy v hospodárstve (ale to sa robí štrajkom, lobbyngom, nie spoliehaním sa na “kultúru” politikov a národa). Nikde som sa nestretol s takým pohŕdaním učiteľov, a to aj medzi VŠ vzdelanými, a takými nízkymi platmi učiteľov v porovnaní s inými profesiami, ako na Slovensku. Je to výraz nekultúrnej, zaostalej mentality bez úcty k vzdelaniu, a vôbec ku komu a čomukoľvek. Na ilustráciu mladý učiteľ s praxou zarába mesačne cca 400-500 EUR v čistom. Dôvod na výrazné zvýšenie je a) dôležitosť vzdelania sama osebe b) prilákanie kvalitných učiteľov a najmä mužov do školstva. Prefeminizované školstvo spôsobuje psychologický deficit mužského elementu vo výchove detí. Školstvo je navyše mylne pokladané za neproduktívny sektor. Čo je v dejinách hospodárstva produktívnejšie ako vynález, nová technológia? Vynálezca tlačiarne, telefónu, kombajnu sú produktívnejší ako tí, ktorí fyzicky pracujú používajúc dané vynálezy. Betónová mentalita však oceňuje to, čo je výsledkom fyzickej práce a je okamžite viditeľné. Dobrý učiteľ nie je pre spoločnosť menším prínosom ako dobrý lekár, právnik, manager. A vyštudovať jazyky, chémiu-biológiu, dejepis-slovenčinu, matematiku-fyziku nie je jednoduchšie ako dnešné štúdium medicíny, práva či techniky. Pohŕdanie učiteľskými odbormi je jednak spôsobené vznikom niektorých ľahkých humanitných fakúlt a jednak mnohým nedochádza, že náročnosť odboru a úroveň študentov, ktorých učiteľ učí, sú dve rozdielne veci. Mali by sme dať 500 EUR aj obvodným lekárom, lebo sa stretávajú väčšinou s rutinnými ochoreniami?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Opodstatnený argument o pracovnej dobe a dlhých prázdninách by sa mohol vyriešit úpravou pracovnej doby , poobednými aktivitami (napr. šport, kultúra, krúžok), skrátením prázdnin o 2 týždne (od revolúcie sa neopodstatnene predĺžili) a štátnych sviatkov vôbec. V tejto súvislosti však málokto spomína sovietsky prežitok mladých dôchodcov - policajtov, vojakov, ktorí majú oveľa vyššie platy ako lepšie vzdelaní učitelia, nevraviac o ich dôchodkoch. Peniaze by sa dali ušetriť tiež návratom k 8 ročnej ZŠ. Ak je argumentom pre 9 ročnú ZŠ nezrelosť žiakov pri rozhodovaní sa pre SŠ, problém zostane aj pri 9 ročnej ZŠ. Študent má predsa možnosť prestúpiť na inú SŠ. Aj dospelí po VŠ menia kariéru, dopĺňajú si kvalifikáciu, to nie je dôvod predĺžiť ZŠ do tridsiatky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štát zo vzdelania vytvoril sociálny ústav pre ženy na vyplnenie období medzi materskými dovolenkami, resp. sociálny klub pre ženy, ktoré by sa inak doma nudili. Táto symbióza vyhovuje obom stranám a tak sa stav v školstve zabetónoval.

V otázke odmeňovania učiteľov tiež stojí za zamyslenie, či by mala škola rovnako odmeňovať učiteľa napr. jazykov, matematiky a telesnej výchovy. Pri dnešnom byrokratickom modeli odmeňovania, ktorý núti učiteľov naháňať sa za titulmi a zostáva menej času na žiaka, je paradoxom, že napr. učiteľ, ktorý by vyštudoval fyziku na Cambridgi (ak by mu MŠ SR titul vôbec uznalo) by mal nižší plat, ako učiteľ, ktorý si urobí PhD zo sociálnej práce v Nitre alebo Trnave.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Princíp viac titulov, vyšší vek - vyšší plat nemusí zodpovedať kvalite vyučovania. Ani 30 ročný elektrikár si nevypýta nižšiu mzdu ako 50 ročný. Problém je v procese získavania titulu, ktorý je väčšinou formálny, neodráža preukázateľný rast kvality a dopad na zlepšenie vyučovacieho procesu. Krok ministerstva k zavedeniu kvalifikačných skúšok je krokom k byrokratizácii vzdelávacieho systému bez efektu na kvalitu vyučovania: učitelia budú zamestnaní naháňaním sa za titulmi, citovaním v nekvalitných časopisoch, čo študent ani škola pozitívne nepocítia. Kvalitný učiteľ, publikačná činnosť a tituly sú tri samostatné svety, ktoré sa nemusia nijako podmieňovať. Kvalita učiteľa je ťažko merateľná - ambiciózny nerovná sa dobrý, nepopulárny nerovná sa zlý - výsledok sa často dostaví po rokoch. Čiastočne sa možno riadiť exaktnými kritériami: výsledky žiakov, práca učiteľa mimo vyučovania, úspechy na súťažiach. Nepopieram ani dôležitosť ďalšieho vzdelávania, ale aké vzdelanie a aký bude mať dopad na plat by malo byť záležitosťou školy, nie vyhlášky MŠ. O mzdách by malo rozhodovať v prvom rade vedenie školy, potom možno, ak vôbec, aplikovať iné kritériá. Inak ustrnie systém celoživotného vzdelávania (nielen) učiteľov v samoúčelnej byrokratizácii vzdelávania , trende titulov pre tituly a finančnej samopožierateľnosti. Iste, ani vedenie neohodnotí učiteľov úplne spravodlivo, odmeňovanie vyhláškou vzdialeného MŠ je však ešte nespravodlivejšie.

Absurdita všemocných vyhlášok MŠ sa odráža napr. vo vyhláške MŠ SR, podľa ktorej pre rozširujúce štúdium kvalifikovaného učiteľa má vyššiu váhu štátnica z anglickeho jazyka získaná v metodickom centre ako Cambridge certificate! Teda metodické centrum, ktoré vo svete nik neberie vážne, dáva kvalifikovanému učiteľovi väčšiu kompetenciu v angličtine ako Cambridge. A ďalšia perlička z tej istej vyhlášky: absolvent pedagogiky si môže rozšíriť kvalifikáciu na cudzí jazyk všeobecnou štátnou skúškou, tá má však v štátnom školstve platnosť len do konca budúceho školského roka (predstavte si, že niečo vyštudujete, ale kvalifikácia vám platí len chvíľu). A do tretice: na MŠ SR som písal dva maily - jeden o uznaní vzdelania zo zahraničia (december 2008), druhý o platnosti štátnice (február 2009) . Doteraz (október 2009) som žiadnu odpoveď nedostal. Komu a načo slúži MŠ, okrem uspokojenia ambícií straníckych karieristov? Má táto skostnatená inštitúcia ešte zmysel? Aj tam by sa našli nejaké rezervy na vzdelanie.

A ešte ku kvalifikácii: na kvalifikáciu učiteľa na ZŠ, SŠ vo Veľkej Británii alebo Francúzsku stačí titul Bc. Iste, Bc na Západe je náročnejšie ako Mgr na Slovensku. To je už ale otázka kvality našich “univerzít” a odvahe odolávať tlaku akademickej lobby.

Spoločnosť, ktorá neinvestuje do vzdelania a výchovy seje budúcu chudou. Peniaze ušetrené na vzdelanie dnes zaplatíme zajtra investíciami do reštrukturalizácie zlej ekonomiky, podporných sociálnych systémov či polície.

Skvalitnenie akejkoľvek spoločenskej oblasti robia ľudia. A ľudia budú pracovať tak, ako budú myslieť a myslieť budú tak, ako sa to naučia. Nemá zmysel bľabotať o potenciáli Slovenska, ten má každá krajina, každý človek. Úspech nie je vecou potenciálu, ale správnych rozhodnutí. A odvahy urobiť ich.

Kým politici na Západe si kladú vzdelanie ako priority (Blair, Brown: vzdelanie, vzdelanie, vzdelanie), slovenskí provinční karieristi, ktorí sa ocitli vo veľkej politike, ani nevedia, čo vlastne vzdelanie je. Nikdy ho nemali, nikdy im nechýbalo, aj tak sú úspešní.

Henrich Ondrušek

Henrich Ondrušek

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Politicky nekorektny konzervativec. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu