1. Transparentnosť toku peňazí, tendrov a ich verejnú kontrolu občanmi.
2. Architektúra. Navrhujem zrušenie funkcie architekta mesta. Videl som fotografie starej Nitry (a iných miest), ktorú čara zbavila komunistická a postotalitná architektúra s vulgárnymi pamätníkmi hanby ich spolupáchateľov : divadlo svojím štýlom nehodiace sa do historickeého centra s fontánou nehodnou okupovať centrum mesta; jej zväčša škaredé príbuzné roztrúsené na rôznych miestach Štefánikovej a Štúrovej ulice; bezcitne zasadené, zvrhlo kúpené komerčné budovy na Mostnej ulici oberajúce hrad o jeho majestát a ich spolupáchateľov o česť; nedostavané polyfunkčné centrum, ktorému neodpustiteľne a hanebne padla za obeť časť parku pri rieke: vo zvrhlom a bezhlavom projektovaní miesto hláv padajú stromy. Len skorumpovaný tvor bez úcty k čomukoľvek alebo nekultivovaný hlupák či oboje mohol pripustiť túto riadenú katastrofu; masívne a gýčové nákupné centrum Mlyny zrodené z pošliapnej histórie, podhodené na obdiv vyhladovaným masám "vypaseným na betóne". What a landmark. Plebejská košeľa plápolá vzrušením. Snáď už len v Žiline, kde sa pár metrov od kostola v centre mesta zdvíha monštruózny paškvil, môže človek postretnúť horší prízrak. Je táto pouličná zmes architektúry povýšená na ušľachtilé plemeno výsledkom historicky determinovaného nevkusu? Úplatky? Plebejcom chlieb a hry, zvyšok, teda všetko, víťazovi?
Videl som viaceré mestá Európy, ktoré si charakteristický ráz buď uchovávajú alebo modernou architektúrou svoje mestá obohacujú, nie devastujú. Príkladom prveho prístupu je trebárs Grosvenor Shopping Centre v severoanglickom mestečku Chester, ktore zapadá do historického rázu centra mesta :
http://www.youtube.com/watch?v=ZQfdi3LkzAM
Príkladom druhého prístupu môže byť škandinávska architektúra, napr. v Osle (viď foto): všadeprítomná príroda, parky, stromy, kvety, moderná architektúra, vkusné fontány, esteticky využitá aj najzastrčenejšia plocha.
Drvivá väčšina slovenských architektov a mestských zastupiteľstiev produkuje a podporuje gýč, nevkus, ustupuje alebo sa priam zalieča arogantným developerom, likviduje históriu, betónuje hlava-nehlava. Pre časť populácie, ktorá sa nestretla s ničím krajším a v podobnom nevkuse vyrastala, predstavujú takéto objekty vrchol kultúry. Navrhujem, aby mesto Nitra výberovým konaním zadalo zákazku na dobudovanie centra mesta zahraničným architektom. Slovenskí to jednoducho nevedia. Áno, za kvalitu sa platí. Ale len ona vydrží a má zmysel. Je rozumné robiť menej vecí a poriadne. Čo sa nerobí kvalitne a naplno, nech sa nerobí vôbec. Myslím, že občania, ktorí by o víťaznom projekte mohli rozhodnúť v referende, by to pochopili.
Nitra má malú pešiu zónu už aj v porovnaní so slovenskými, nieto ešte západnými mestami. Rozlohu pešej zóny treba rozšíriť, vytvoriť z nej živú záhradu lemovanú štýlovými kaviarničkami so živou zábavou, ktorá poskytne relax a zábavu dospelým a turistom (v zahraničí sa večer chodia baviť dospelí, nie deti a teenageri), ktorá dá vyniknúť historickej architektúre centra, v ktorej sa bude prelínať pulz študentského života, nákupný ruch v kvalitných obchodoch, kde budú radi tráviť čas rodiny s deťmi i ľudia hľadajúci pokoj a odviatu atmosféru, ktorú poznáme z dobových fotografií či zahraničia.
Nedávno som sa stretol so skupinou Talianov, hoci pešia zóna sa im páči, z jej ošarpaných budov mali dojem, akoby tu bola vojna.
Tabule reklám a oznamov opticky zónu zužujú a pôsobia skôr rušivo a neesteticky. V meste by som vôbec redukoval počet reklám, billboardov, ktoré svojím počtom a primitívne ladeným, prvoplánovo pudovým obsahom špatia slovenské mestá a cesty. Tento Slovakian Las Vegas style je jav zriedkavý vo zvyšku Európy. A propos, nikde v centre mesta v Európe som nevidel nápis Erotic City či erotický salón. Slovensko je jednoducho coolové, avantgardné.
Treba skoncovať s okupovaním lavičiek a hlukom Rómov a bezdomovcov pred Tescom v centre mesta.
Po chodníku medzi autobusovou železničnou stanicou a centrom mesta prechádza denne množstvo ľudí. Je nepochopiteľné, že na jednom mieste je väčšia časť tohto chodníka zastavaná zastávkou MHD s novinovým stánkom, a tak ľudia musia chodiť vedľa chodníka, často po blate. Zodpovedni nehľadia ani na estetiku a históriu, ani na praktickosť.
3. Ekológia. Chcem, aby bolo v Nitre viac zelených plôch, parkov, hodnotných endemitov (nie lacných smrekov, ktoré na nížine nemajú čo hľadať; ak by sa do výsadby zaangažovali školy, mládež by k prírode nadobudla osobný vzťah), aby sa zastavil výrub stromov na Zobore, kde sa pomaly, ale isto mení les na snobskú štvrť, aby sa okolo mesta vybudoval ekologický pás, ako to robia niektoré mestá v zahraničí, aby sa povinne recykloval odpad, vybudovali sa zmysluplné, súvislé cyklistické trasy, zrekonštruovali porozbíjané chodníky (radšej málo a poriadne, radšej menší úsek vydláždiť zámockou dlažbou ako okázalo pred voľbami, a to i v nedeľu, lepiť chodníky asfaltom), aby chodci na prechodoch nemuseli čakať dlhšie ako v centre Londýna, aby sa možno i v spolupráci s inými mestami Slovenska zaviedol deň bez áut (projekt už dávno fungujúci v mnohých veľkých mestách Talianska), zefektívnila sa mestská a prímestská doprava, a tým sa odťažila predimenzovaná automobilová doprava. Chcem, aby mesto bolo čisté, a to nie len v centre. Viď napr. neupravne plochy obývané bezdomovcami pri kruhovom objazde pri Tescu. Nedá mi nespomenúť značenie. Toto je slabou stránkou Slovenska vôbec, akoby si kompetentní neuvedomovali, že v meste sa nepohybujú len miestni obyvatelia. V ekologických štandardoch by mesto mohlo nadstaviť latku vyššie ako prikazuje zákon a mohlo by ísť príkladom NR SR.
4. V spolupraci s miestnymi univerzitami, vedeckými ústavmi iniciovať vytvorenie vedeckého parku. Slováci nemusia byť len lacnou pracovnou silou, ale môžu zarábať na pridanej hodnote z rozumu, vedy a vývoja. Môžme robiť na seba, nie len na iných. Vykorisťovatelia nie sú za hranicami, ani nemajú tvár podnikateľov. Naším hlavným vykorisťovateľom je naša vlastná hlúposť.
V komunálnych voľbách budem voliť ľudí, ktorí sa odvahou a invenčnosťou vymknú zo zovretia ekonomických záujmových skupín, stereotypu nevkusného gýču, lacných riešení a zomknú sa pre rozvoj mesta.
